Vyrúbané stromy, vyschnuté jazerá, otrávený vzduch, hory odpadkov… Troskami zničeného a opusteného mesta pomaly prechádza jediná postava – Zdena Studenková.
Mali by sme sa vážne zamyslieť, ako sa správame k matke Zemi. Drancujeme prírodné zdroje v snahe využiť maximum pre svoj krátky život. My tu síce nebudeme večne, no Zdena áno. Ako si nás Zdenka zapamätá? Aké svedectvo o nás vypovie prípadnej mimozemskej civilizácii, ktorá možno o tisíce rokov navštívi našu planétu – a nájde ju zničenú a vyplienenú?
Premýšľajme, ako nakladáme s odpadom. Tá pneumatika ktorú zahodíme do lesa sa bude rozkladať stovky rokov – a možno sa Zdena raz o ňu potkne. Lesy ktoré vyrúbeme, jej už neposkytnú tieň. Zbytočné veci ktoré zahadzujeme sa zmenia na hory odpadkov, ktoré jej raz budú stáť v ceste. Prežila síce biblickú potopu aj malú dobu ľadovú, no naše chovanie môže negatívne ovplyvniť jej život po ďalšie tisícročia…